Článok bol zverejnený 21. apríla 2002 v britských novinách The Guardian. Grafické úpravy a medzititulky doplnené prekladateľom. Milióny Britov boli súčasťou vývoja bakteriologických zbraní. Rozsiahle územia Británie boli vystavené baktériam sprejovaným v rámci utajovaných testov.  Ministerstvo obrany premenilo veľké časti krajiny na jedno obrovské laboratórium za účelom vykonať sériu tajných testov bakteriologických zbraní na verejnosti. Čerstvo zverejnená vládna správa poskytuje po prvý raz podrobnú oficiálnu históriu britských pokusov s biologickými zbraňami z rokov 1940 až 1979.


Mnohé z týchto testov zahŕňali vypúšťanie potenciálne nebezpečných chemikálií a mikroorganizmov nad rozsiahlymi obývanými oblasťami bez informovania verejnosti.

Aj keď detaily niektorých tajných pokusov sa objavili už v predošlých rokoch, táto 60-stranová správa odhaľuje nové informácie o viac ako 100 utajovaných experimentoch.

Správa odhaľuje, že vojenský personál bol poučený každému "dotieravému vyšetrovateľovi" testov povedať, že sa jedná o súčasť výskumných projektov ohľadom počasia a znečistenia ovzdušia.

Testy vykonávané vládnymi vedcami z Porton Down boli určené na to, aby pomohli ministerstvu obrany odhadnúť zraniteľnosť Británie, ak by Rusi vypustili nad krajinu mraky smrteľných baktérií.

Vo väčšine prípadov tieto pokusy nepoužívali biologické zbrane ale alternatívy, o ktorých sa vedci domnievali, že budú napodobňovať správanie bakteriologických zbraní a o ktorých ministerstvo obrany tvrdilo, že sú neškodné. Ale rodiny z určitých lokalít, ktoré mali deti s vrodenými poškodeniami, sa dožadujú verejného vyšetrovania.

Letecké rozprašovanie sulfidov zinočnato-kadmiových

Jedna z kapitol správy s názvom "Testy s fluorescenčnými časticami" ukazuje, ako v rokoch 1955-1963 lietadlá prelietavali od severovýchodu Anglicka pozdĺž južného a západného pobrežia až k špic Cornwallu a sypali na obyvateľstvo obrovské množstvá sulfidu zinočnato-kadmiového (zinc cadmium sulphide). Chemikálie boli vetrom zaviate kilometre do vnútrozemia a jeho fluorescencia umožňovala monitorovanie jeho rozptylu. Pri inom pokuse využívajúcom sulfidy zinočnato-kadmiové bol ťahaný generátor pozdĺž cesty poblíž Frome v Somersete, kde rozprašoval chemikálie po dobu jednej hodiny.

Aj keď vláda trvala na tom, že chemikália je bezpečná, kadmium je uznávané ako príčina rakoviny pľúc a počas druhej svetovej vojny bolo považované Spojencami za chemickú zbraň.

Plošné rozprašovanie baktérií

V ďalšej kapitole s názvom "Pokusy s pokrytím rozsiahlych oblastí" ministerstvo obrany popisuje, ako bol v rokoch 1961-1968 viac než jeden milión ľudí pozdĺž južného pobrežia Anglicka od Torquay až po New Forest vystavený baktériam, vrátane e.coli a bacillus globigii, ktoré napodobňujú správanie antraxu. Baktérie boli rozprašované vojenskou loďou Icewhale zakotvenej poblíž pobrežia Dorsetu, ktorá rozprašovala tieto mikroorganizmy do oblasti s polomerom 7-15 km.

Správa tiež odhaľuje detaily pokusu DICE v južnom Dorsete v rokoch 1971-1975. Tie zahŕňali amerických a britských vedcov, ktorí rozprašovali do vzduchu masívne množstvá baktérie serratia marcescens, spolu s imitátorom antraxu a fenolmi. (pozn. prekladateľa: je zaujímavé, že baktéria serratia marcescens býva spomínaná v súvislosti s baktériami z chemtrails a spôsobuje zápaly pľúc)

Baktérie vypúšťané do tunelov metra

Podobné baktérie boli vypustené v rokoch 1952-1964 v rámci "Testov sabotáže". Tieto testy mali za úlohu určiť zraniteľnosť veľkých vládnych budov a prostriedkov verejnej dopravy. V roku 1956 boli počas doby obeda baktérie vypustené do Londýnskeho metra, pozdĺž Northern Line medzi Coliers Wood a Tooting Broadway. Výsledky ukázali, že sa organizmy rozptýlili do vzdialenosti asi 10 míľ (15 km). Podobné testy boli podniknuté v tuneloch prechádzajúcich popod vládne budovy vo Whitehall.

Baktérie prichytené k pavučinovým vláknam

Experimenty podniknuté v rokoch 1964-1973 zahŕňali prichytenie baktérií k vláknam pavučín v krabiciach s cieľom otestovať, ako budú baktérie prežívať v rôznych podmienkach. Tieto testy boli vykonané v desiatke lokalít po celej krajine, vrátane Londýnskeho West End, Southampton a Swindon. Okrem toho bolo podniknutých vyše desať menších lokálnych testov v rokoch 1968-1977.


Utajovanie testov

Nasledujúce vlády sa snažili udržať detaily týchto bakteriologických testov v utajení. Aj keď v posledných rokoch sa dostali na verejnosť početné správy ohľadom jednotlivých testov, až tento nedávny dokument ministerstva obrany – zverejnený vďaka poslancovi Liberálnych Demokratov Normanovi Bakerovi – dáva najkompletnejší doteraz zverejnený oficiálny obraz bakteriologických testov v Británii.

Baker povedal: "Vítam skutočnosť, že vláda konečne zverejnila tieto informácie, ale pýtam sa, prečo to im trvalo tak dlho. Je neakceptovateľné, že verejnosť bola používaná ako pokusné morčatá bez ich vedomia a chcem aby vláda potvrdila, že tieto použité chemikálie a baktérie boli bezpečné."

Britský antraxový výskum

Správa ministerstva obrany mapuje históriu britského výskumu bakteriologických zbraní od doby druhej svetovej vojny, kedy Porton Down vyrobil 5 miliónov hnojivových granúl (cattle cakes) naplnených smrteľnými antraxovými spórami, ktoré mali byť zhodené na Nemecko s úmyslom zabiť jeho dobytok. Tiež poskytuje detaily neslávnych antraxových experimentov na Gruinard na Škótskom pobreží, ktoré zanechali ostrov tak kontaminovaný, že nemohol byť obývaný až do konca 80. rokov.

Správa tiež potvrdzuje používanie antraxu a ďalších smrteľných baktérií pri testoch na palube lodí v Karibiku a poblíž Škótskeho pobrežia v 50. rokoch. Dokument píše: "Tichý súhlas na tieto simulačné testy pri ktorých bola verejnosť vystavovaná baktériam, bol silne ovplyvnený otázkami bezpečnosti, zjavne s úmyslom obmedziť znalosť verejnosti o týchto testoch. Dôležitý spolufaktor bola potreba vyhnúť sa verejnému poplachu a zamlčať zraniteľnosť civilnej populácie k biologickému útoku."

Sue Ellison, hovorca za Porton Down, povedal: "Nezávislé správy významných vedcov ukázali, že neexistovalo žiadne ohrozenie verejného zdravia z testov baktérií vypúšťaných za účelom ochrany verejnosti. Výsledky z týchto pokusov zachránia životy, ak by krajina alebo naša armáda čelila útoku chemickými a biologickými zbraňami".

Keď sa ho spýtali, či takéto testy stále prebiehajú, povedal: "Nevyjadrujeme sa k prebiehajúcim projektom ". ('It is not our policy to discuss ongoing research.')

Zdroj: theguardian.com

* * *

Dodatok pre čitateľov: nasledujúce dva nasledujúce odborné pojmy sa veľmi často spomínajú v textoch ohľadom anglo-amerických chemicko-biologických pokusov: Zinc cadmium sulfide je fluorescenčná chemická látka, ktorá býva využívaná na vyhodnocovanie efektivity rozptyľovania chemických zbraní. Spóry baktérie Bacillus subtilis majú veľmi podobné vlastnosti ako spóry baktérie Bacillus anthracis a využívali sa v minulosti v rámci amerického vývoja antraxových biologických zbraní. Je dostatok dôkazov, že v 50. až 70. rokoch americká armáda tieto látky používala pri množstve utajovaných testov nad rozsiahlymi husto osídlenými oblasťami. V 70. rokoch séria súdnych žalôb donútila americkú vládu časť týchto pokusov na nič netušiacej verejnosti odtajniť, ale množstvo ďalších biologických programov zostáva dodnes v utajení.

Vo vyššie preloženom článku z The Guardian sa britská vláda obhajuje, že celý biologický výskum prebiehal výlučne v záujme obrany krajiny a jej občanov. Aj letmý pohľad na text ale naznačuje opak: britská vláda podrobne testovala rozptyľovanie bakteriologických látok, ale nie stratégie obrany proti nim, či už v podobe filtrov, liekov alebo výcviku verejnosti. To dokazuje, že tieto programy boli určené pre útočné nasadenie. Existujú napríklad svedectvá, že v dobe Kórejskej vojny v rokoch 1950-1953 došlo k masívnemu používaniu biologických zbraní proti Severnej Kórei zo strany americkej armády.