Ruská historická spoločnosť zverejnila správu sovietskeho veľvyslanca v Japonsku v dôsledku bombardovania Hirošimy a Nagasaki pri príležitosti 70-teho výročia útokov. Správa bola zaznamenaná mesiac po útokoch. Na archívnej snímke z 8. septembra 1945 korešpodent stojí v ruinách pred budovou, ktorá je dnes známa ako Dóm atómovej bomby, mesiac po zhodení atómovej bomby na Hirošimu.
Správu sprevádza audio-záznam, ktorý číta anglický novinár Maurice Herman:
Vlaková stanica a celé mesto Hirošima bolo natoľko zničené, že neexistovalo prístrešie, kde by sa bolo možné schovať pred rádioaktívnym dažďom. Mesto bolo úplne zrovnané so zemou a ostalo stáť asi 15 – 20 betónových budov. Niekoľko desiatok tisíc ľudí sa chúlilo v podzemných krytoch na okraji mesta. Ľudia, ktorí prišli na pomoc obetiam, umreli v priebehu prvých 5 – 10 dní.
Mesiac po bombardovaní začala rásť tráva a na spálených stromoch sa objavili nové listy. Sklenené okná v betónovej budove policajného oddelenia, ktorá zostala stáť, výbuch sfúkol dovnútra. Strop bol vydutý nahor.
Zóna nárazu, v ktorej boli všetky budovy poškodené, bola v okruhu približne 6 – 8 kilometrov. 5 – 6 kilometrov od výbuchu boli poškodené väčšinou len strechy. Niektoré oblasti neboli ovplyvnené škodlivým žiarením, čo naznačuje, že energia sa pri výbuchu rozpínala nerovnomerne. Niektorí ľudia, ktorí boli v blízkom okolí výbuchu, nemali žiadne popáleniny.
Všetko živé bolo zničené v okruhu jedného kilometra. Zvuk a záblesk bolo možné sledovať a vidieť zo vzdialenosti 50 kilometrov. Jedna osoba hlásila, že videla záblesk a na tvári pociťovala dotyk teplého prúdu a pocit ako pri pichaní ihlou.
Mnoho ľudí malo zranenia len z rozbitého skla. Popáleniny boli hlavne na tvári, rukách a nohách.
Lekár hlásil, že vidí tri bomby s padákmi, z ktorých dve nevybuchli a zmocnila sa ich armáda. Lekárovi sa po požití vody dostavila hnačka. Ostatným záchranárom sa urobilo zle po 36 hodinách. Lekár tvrdil, že u postihnutých sa počet bielych krviniek znížil z 8.000 na kubický centimeter až na 3.000, 1.000 a dokonca aj 300, čo spôsobuje krvácanie z nosa, krku, očí a z maternice u žien. Zranení umreli po 3 – 4 dňoch.
Zranení, ktorí boli evakuovaní, sa zotavovali rýchlejšie. Tí, ktorí sa dostali do styku s kontaminovanou vodou v oblasti dopadu, na následky umreli. Mesiac po výbuchu bolo považované za bezpečné zotrvať v zóne nárazu, no nebolo to presvedčivé. Podľa lekára poskytovali gumené odevy ochranu proti uránu rovnako ako akýkoľvek materiál, ktorý je vodičom elektriny. Dievča, ktoré navštívilo oblasť niekoľko dní po výbuchu, ochorelo počas 1 – 2 týždňov a umrelo do 3 dní po ochorení.
Nagasaki je horou rozdelená do dvoch sekcií. Časť chránená pred výbuchom horou bola oveľa menej zničená. Japonský vodič v Nagasaki povedal, že záchranné práce neprebiehali v deň bombardovania, pretože mesto zachvátil požiar.
Bomba v Nagasaki bola zhodená na univerzitnú nemocnicu v časti Urakami (v blízkosti závodu Mitsubishi). Všetci pacienti a zamestnanci nemocnice zomreli. Podľa vodičových slov niektoré deti, ktoré sa hrali na stromoch, prežili na rozdiel od tých, ktoré boli na zemi.
Väčšina ľudí v Hirošime tvrdila, že bomba bola zhodená s padákom a odpálená približne 150 – 180 metrov nad zemou. Hlava 5. americkej flotily, veliteľ Willkatts, povedal, že padáky neboli použité pri zvrhnutí bômb. Tiež tvrdil, že nemohlo dôjsť k tomu, aby bomba spadla a nedetonovala. Po bombardovaní sa vyjadril, že zóna nárazu je bezpečná a Japonci preháňajú dôsledky jadrovej bomby.
Zdroj: hlavnespravy.sk
