Slobodan Miloševič bol haagským tribunálom oslobodený. Táto informácia prebehla takmer bez povšimnutia svetovej verejnosti a médií, všíma si Štefan Harabin. “Ako trestného sudcu s 35 ročnou praxou ma zaujala informácia o verdikte haagskeho tribunálu pre vojnových zločincov bývalej Juhoslávie o oslobodení Slobodana Miloševiča, bývalého prezidenta Juhoslávie. Cítim potrebu sa vyjadriť k tomuto verdiktu s pohľadu trestného aj medzinárodného práva”, hovorí Štefan Harabin.


V roku 1999 som ako predseda Najvyššieho súdu navštívil Najvyšší súd zväzovej republiky Juhoslávie. V tej spojitosti sme ako delegácia dostali celý rad dôkazov o tom, že Miloševič nemal nič spoločné s masakrami v Bosne ktoré sa predostierali svetovej verejnosti. Medzinárodné mainstreamové média na pokyn politikov vykresľovali Miloševiča ako vojnového zločinca zodpovedného za genocídu a etnické čistky. Nakoniec bol v roku 2001 na základe medzinárodného zatykača unesený do Haagu. Prečo unesený? Pretože ústavný súd Juhoslávie na požiadavku vydania reagoval tak, že vydanie nie je možné a že Miloševič môže byť súdení v Juhoslávií. Vtedajší premiér Zoran Djindič podpísal dekrét, ktorý má takú právnu úroveň ,ako by to podpísal nejaký úradník na okresnom úrade, respektíve nejaký kotolník. Na základe tohto dekrétu bol Miloševič unesený do Haagu a bola v roku 2002 vydaná obžaloba z vojnových zločinov, genocídy a etnických čistiek. Miloševič sa obhajoval sám. Ako trestný sudca som niektoré momenty sledoval a zarazilo ma, že mu boli obmedzované práva na obhajobu, zo strany medzinárodného trestného tribunálu. Miloševič žiadal prerušiť väzbu zo zdravotných dôvodov, čo mu bolo odmietnuté a 11.marca 2006 zomrel vo väznici v Haagu. Zaujímavé na tomto prípade sú momenty trestnoprávne a medzinárodnoprávne.