Uznávaný neurológ z Brazílie smelo vystúpil s odhalením mnohomiliardového transplantačného priemyslu, ktorý je, ako teraz vieme, do veľkej miery postavený na podvodných diagnózach „mozgovej smrti“, siahajúcich spätne až do 60. rokov minulého storočia. (Foto: ARPC)

Podľa Dr. Cicera G. Coimbru, M.D., PhD., pacienti v kóme nie sú vždy „mozgovo mŕtvi“, ako nás všetkých nútili veriť.

V mnohých prípadoch by sa jedinci v kóme dali v skutočnosti „oživiť“, keby boli ich lekári patrične vybavení príslušnými znalosťami, ako to urobiť.

To však vo všeobecnosti nie sú, čo znamená, že veľa pacientov chybne vyhlásia za „mŕtvych“.

A keď sú raz títo pacienti „mŕtvi“, môžu sa im odobrať orgány a predať za veľké peniaze, o čom Dr. Coimbra podrobne hovoril na nedávnej konferencii  „Mozgová smrť“- Medicínsko-právny konštrukt: vedecké a filozofické dôkazy.

V osobnom rozhovore Dr. Coimbra vysvetlil, ako bol zhruba pred 60 rokmi vynájdený koncept „mozgovej smrti“, hoci neexistoval „žiadny predbežný vedecký výskum“, ktorý by ho podporoval.

A kvôli tomu teraz existuje „požiadavka na odoberanie transplantovateľných vitálnych orgánov od pacientov“  – a to často aj vtedy, keď je to po lekárskej stránke nevhodné.

Vyhlásením pacienta za „mozgovo mŕtveho“ sú lekári schopní rýchlo obísť všetky právne prekážky, ktoré by inak odoberaniu a predaju vitálnych orgánov bránili.

Povedané inak, „mozgová smrť“ je typ diagnózy „univerzálneho kľúča“, odomykajúceho neobmedzený potenciál pre pokútne zisky.

Najmenej od 80. rokov je známe, že „mozgová smrť“ je mýtus

 

Hoci sa kedysi, aspoň v počiatkoch, verilo, že zníženie prítoku krvi do mozgu vedie ku komatóznemu stavu, spôsobujúcemu „nezvratné“ poškodenie mozgu, najmenej od 80. rokov minulého storočia vieme, že to v skutočnosti nie je pravda.

Ukazuje sa, že dokonca aj pri o 50 % zníženom prítoku krvi sa  mozog len dočasne „odmlčí“ – čo znamená, že v istom bode v budúcnosti sa môže „zobudiť“.

Koncom 90. rokov tento jav dokonca dostal aj pomenovanie:  ischemický polotieň (penumbra). Povedané inak, vtedy sa dokázalo, že takzvaná „mozgová smrť“ je iba mýtus.

Zdravotnícky systém však túto pravdu nikdy celkom neprijal a neučil ju ani zdravotníckych profesionálov.

„Tieto koncepty, o ktorých vám rozprávam, hoci boli publikované, nie sú na lekárskych fakultách súčasťou učebníc,“ hovorí Dr. Coimbra.  „Nie sú k dispozícii na lekárskych stretnutiach. Nenájdete ich na lekárskych konferenciách.“

Hoci niektorí zdravotnícki profesionáli poznajú pravdu a v rozhovore medzi štyrmi očami by ju zrejme priznali, Dr. Coimbra hovorí, že v konečnom dôsledku „nechcú vŕtať do transplantačných systémov“, ktoré, presne ako konvenčný rakovinový priemysel, sú „dobre kontrolovanými systémami“ so šírenou propagandou.

„Transplantačný systém je bohatý; je mocný,“ priznal Dr. Coimbre.  „Sú všade v zdravotníckej komunite. Sú v lekárskych radách a lekárskych akadémiách; všade… Po politickej stránke sú veľmi silní.“

Ak chcete nájsť ďalšie príbehy o tom, ako sa zdravotnícky establišment podieľa na šírení dezinformácií a propagandy, určite si prečítajte stránku  Disinformation.news.

Priemysel transplantácie orgánov v USA očakáva do roku 2025 ZDVOJNÁSOBENIE svojich ziskov

Či tomu veríte, alebo nie, mnohí komatózni pacienti, ak nie  väčšina, podľa Dr. Coimbru  vôbec žiadne poškodenie mozgu nemajú.

Podľa neho by sa dali ľahko oživiť, keby lekári jednoducho len nahradili tri základné hormóny, z ktorých dva sú hormóny štítnej žľazy a nadobličiek.

Bez týchto hormónov sa komatózni pacienti typicky rútia „do pohromy“, hovorí – a takto vo všeobecnosti veci prebiehajú.

Ani tieto vedomosti sa však v tradičnej lekárskej profesii neučia, „mozgovo mŕtvi“ pacienti preto ďalej zbytočne umierajú a ich orgány sa ďalej zbytočne využívajú – a to všetko iba kvôli zisku.

„Len v samotných USA znamenal v roku 2016 systém transplantácií obchod v objeme približne 25 miliárd dolárov,“ tvrdí Dr. Coimbra, dodávajúc, že transplantačný priemysel je „veľký biznis“.

„Očakáva sa, že do roku 2025 dosiahne 51 miliárd dolárov ročne,“ dodáva ďalej.

Pre dokázanie svojho tvrdenia, že nahradenie hormónov často rieši „mozgovú smrť“, Dr. Coimbra vyrozprával príbeh 15-ročného dievčaťa, ktoré po podaní príslušného režimu náhradných hormónov začalo takmer okamžite javiť známky mozgovej činnosti.

O dôležitosti nahradenia hormónu štítnej žľazy a o tom, ako liečiť poranenia mozgu, sa na stretnutiach venovaných poraneniam mozgu, nehovorí,“ vraví Dr. Coimbra.

„Ani jedna jednotka intenzívnej starostlivosti na svete nenahrádza hormóny štítnej žľazy – aspoň ja o žiadnej neviem.“

Kým sa tieto informácie nedostanú medzi verejnosť, budú komatózni pacienti ďalej využívaní a podvodne vyhlasovaní za „mŕtvych“, len aby sa zachoval tok peňazí.

Celé interview  Life Site News s Dr. Coimbrom si môžete prečítať (v angličtine) na stránke LifeSiteNews.com ( článok na LifeSiteNews.com ).

Prečítať si môžete aj  tento článok od Mikea Adamsa, zakladateľa stránky NaturalNews.com, ktorý sa venuje zisteniam nedávnej štúdie, podľa ktorej sa transplantácia orgánov často uskutočňuje vtedy, keď sú pacienti  ešte nažive.

Situácia na Slovensku s odoberaním orgánov

Na Slovensku platí zákon, že v prípade mozgovej smrti sa každý občan Slovenskej republiky automaticky považuje za darcu. Ide o takzvaný „predpokladaný súhlas“ s darcovstvom.

Odobrať orgány tak teoreticky môžu aj bez súhlasu alebo dokonca proti vôli rodiny.

Slovenská transpantologická spoločnosť a Ministerstvo zdravotníctva SR síce tvrdia, že pred odobratím orgánom to vždy komunikujú s rodinou. Z ich strany však ide o zavádzanie.

Tá komunikácia totiž nepredstavuje pýtanie sa rodiny na súhlas s odobratím orgánov, ale len informovanie, že to idú urobiť. Prečo? Ide o psychologický trik. Ak by si totiž explicitne pýtali súhlas, tak štatisticky by to odmietlo oveľa viac rodín, ako keď ich len informujú o zámere odobrať orgány.

Samozrejme, stále sa nájdu také rodiny, ktoré s transplantáciou orgánov nesúhlasia. Je ich však takto omnoho menej, pretože mnohí nevedia, že to teoreticky môžu odmietnuť (hoci z čisto právnej stránky nemôžu).

Úrady ďalej tvrdia, že vôľu rodiny rešpektujú a v prípade nesúhlasu pacientovi orgány neodoberú.

Tu je však nutné prízvukovať, že to závisí len a len na rozhodnutí lekárov. Existuje reálne riziko, že v jednom prípade prihliadať na vôľu rodiny môžu, v inom zasa nemusia. Máme dokonca hlásené prípady, kedy tak lekári údajne neurobili.

Faktom však je, že ak by lekári orgány odobrali aj proti vôli rodiny, tak by tým žiadny zákon neporušili.

Zdroj:  evil.newsbadatel.net