Určite ste už počuli správu, ktorá nedávno prebehla všetkými médiami, že na svete je prvá vakcína na COVID-19. Tá sa však musí skladovať pri teplote -70°C, čo je mimochodom menej ako na Severnom póle. (Foto: Pixy)
Momentálne farmaceutická firma Pfizer tvrdí, že ich vakcína je účinná na 90%. Berte to ale skôr ako firemnú propagandu zameranú na zvyšovanie cien akcií firmy než reálny údaj, s ktorým mimochodom nesúhlasí ani WHO a nepodporujú ho ani mnohí experti.
Dôvod nutnosti skladovania vakcíny pri extrémnom mraze
Napadla vás pri počúvaní týchto správ otázka, že prečo si táto vakcína vyžaduje takú nízku teplotu, keď doteraz žiada z používaných vakcín ju nepotrebovala?
Preto, lebo ak by sa nedržala v tak chladnom prostredí, jej jednotlivé zložky by sa začali rozpadať a vakcína by potom vôbec nefungovala.
Nemenej dôležitá je však otázka, že aké sú vlastne tie jej zložky? Ukazuje sa, že sa jedná o potenciálne hazardné prísady, ktoré sa vo vakcínach nikdy predtým nepoužívali.
Organizácia Children Health Defence (Ochrana zdravia detí) v svojom článku zo 6. augusta 2020 uvádza:
„mRNA vakcíny, ktoré sú momentálne v štádiu klinických skúšok, vrátane firiem Moderna a Pfizer, sa spoliehajú na systém nanočasticových nosičov, ktorý obsahuje aj syntetickú chemikáliu nazývanú polyetylén glykol (PEG).
Používanie PEG v liekoch a vakcínach je vysoko kontroverzné kvôli dobre zdokumentovanému výskytu imunitných reakcií, vrátane život ohrozujúceho anafilaktického šoku.
Približne 7 z 10 ľudí už sú citliví na PEG, výsledkom čoho môže byť znížená efektívnosť vakcíny a zvýšený výskyt nežiaducich vedľajších účinkov.
Ak mRNA vakcína obsahujúca PEG získa registráciu amerických a európskych úradov, expozícia obyvateľstva tejto látke bude bezprecedentná a potenciálne katastrofická.
Farmaceutické firmy sú si tejto skutočnosti veľmi dobre vedomé, no oveľa viac ich zaujímajú vlastné zisky.“
Viac o požiadavke na extrémne nízku skladovaciu teplotu sa môžete dozvedieť v tomto videu (v angličtine):
Lipidné nanočastice vyvolávajú v tele hyper-zápalové procesy
Okrem látky PEG sú vo vakcínach proti novému koronavírusu problémom aj samotné lipidové nanočastice.
Prečo sa vlastne nachádzajú v očkovacích látkach?
Organizácia Ochrana zdravia detí ďalej vysvetľuje:
„Lipidové nanočastice obalia molekuly mRNA, aby ich chránili pred degradáciou, podporujú ich prenikanie do buniek a napokon zosilňujú imunitnú odozvu, čo vakcinační vedci nazývajú LPN, čiže inherentná vlastnosť prísad.“
Inými slovami, LPN sú prísady, ktorých účelom je po vpichnutí vyvolať v ľudskom tele hyper-zápalové odozvy.
Je to robené za účelom tvorby protilátok, na základe čoho potom výrobca vakcíny deklaruje jej „vysokú účinnosť“, a to aj napriek spôsobovaniu závažných vedľajších účinkov.
Podľa farmaceutickej firmy Moderna sa negatívne vedľajšie účinky vyskytli až u 100% testovaných dobrovoľníkov v skupine, ktorej bola podaná vysoká dávka vakcíny.
Záver
Takže, ako môžeme vidieť, deklarovaný „úspech“ novej vakcíny má svoju vysokú cenu.
Ochrana (aj to otázna) pred koronavírusom bude mať pravdepodobne za následok spustenie množstva nežiaducich účinkov. Tie svojou závažnosťou môžu kľudne prekonať závažnosť ochorenia, pred ktorým majú chrániť.
Je teda plne na vás zvážiť si, či vám toto riziko stojí za to.
V prípade, že by sa naša vláda opäť snažila urobiť toto očkovanie „nasilu dobrovoľné“, ako tomu bolo pri plošnom testovaní, tak neskôr pripravíme návod, ako sa proti tomu brániť.
Zváženie vakcíny proti COVID-19 je o to viac na mieste za situácie, o ktorej sme písali v našich nedávnych článkoch – TU a TU.
Konkrétne, že aj samotný tvorca vakcíny sa vyjadril, že očkovanie nepovedie k návratu do normálneho života spred pandémie.
Je to hlavne preto, lebo tieto vakcíny nie sú navrhované ako ochrana pred nákazou. Ich účelom je iba zmierňovanie priebehu ochorenia COVID-19 (čo inak dokáže aj obyčajný vitamín D a bez vedľajších účinkov).
Zdroj: badatel.net