„Ministerstvo zahraničných vecí zriedkakedy vidí farebnú revolúciu, ktorú nemá rado.“

Oslovil ma Micheal O´Shea, ktorý píše pre American Spectator, aby som zdieľala jeho článok aj medzi slovenskými čitateľmi. Dohodli sme sa, že článok preložím a sprístupním tak na prečítanie jeho myšlienky aj slovenským čitateľom, ktorý po anglicky nevedia alebo nečítajú americké médiá. Plný kredit patrí Michealovi a Americkému Spectatoru za obsah. Na obsahu som nič nemenila. Pridala som iba faktické poznámky, ktoré sú dôležité pre správnosť textu. Je v pôvodnej verzií iba preložený do nášho jazyka. Pre pôvodný text klikni TU: (https://spectator.org/are-protests-in-slovakia-due-ngo-usaid-interference)

Novozvolený minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí všetky správne veci. Jeho okamžité manévre ohľadom DEI a deportácií nasadili sľubný tón.

Avšak jeho ministerstvo odôvodňuje na zmierlivejší optimizmus ako väčšina ostatných. Jeho potvrdenie Senátom v pomere 99 – 0 indikuje, že zahraničná politika USA nemusí mať veľké otrasy v jej chode. Ešte dôležitejšie je, že z Rubiovho jastrabieho záznamu vplýva, že avantúry so zmenami režimu sú pevne na stole.

Analýzy sa doteraz sústredia na Latinskú Ameriku, kde má minister Rubio hlboké personálne a politické prepojenia rovnako ako s Iránom a Čínou. Nová Trumpova administratíva manévruje s koncom vojny vo Východnej Európe, zatiaľ čo v Srbsku a na Slovensku kypia nepokoje. Práve posledná menovaná [pozn. krajina]  predstavuje scenár definujúc politiku, keďže je členom EÚ a NATO a priamym susedom Ukrajiny.

Pripravovanie scény

Za posledný mesiac sa protestujúci zhromaždili v slovenských mestách, čo je bežný vývoj posledných 30 rokov od „Nežnej revolúcie“, ktorá doručila Slovensku nezávislosť 1.1.1993. Západné médiá dychtivo prinášali myšlienku, že tieto udalosti môžu zvrhnúť vládu Róberta Fica.

Premiér sa ujal svojej pozície po Septembrových parlamentných voľbách v roku 2023, ktoré nasledovali po roku nevolenej technokratickej vlády. (Aby sa zabrzdilo politické momentum Fica a jeho spojencov, úradujúca prezidentka sa rozhodla odkladať termín volieb potom ako úradujúca vláda padla a vymenovala tak novú napriek trvalému odmietnutiu parlamentom). Slovenská spoločnosť ostala odvtedy značne rozdelená.

Liberálna Bratislava, sídlo jedného z najbohatších regiónov za bývalou Železnou oponou, je efektívne slovanským rozšírením viedenskej mestskej časti a spoľahlivo podporuje proeurópske a ľavicové strany. Vidiecke Slovensko, ktoré obzvlášť utrpelo od vypuknutia vojny na Ukrajine viac sympatizuje s terajšou vládou. Nedávno jedna televízna stanica povedala nahlas tú „tichú časť“, keď nazvala ľudí, ktorí sympatizujú s vládou „dezoláti“.

Neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že pokus o atentát z Mája 2023 bol niečo viac ako akt samotného šialenca. [Pozn. vyšetrovanie stále prebieha, nie je jasné či páchateľ jednal sám alebo ako súčasť organizovanej skupiny.] Napriek tomu, rovnako ako v USA majú ľudia pocit, že tento politik nemal potrebnú inštitucionálnu ochranu, akú by mať mal. Symbolicky, výrazné grafity, ktorá sa Ficovi vyhrážajú ostali a nazývajú ho „ruským agentom“ v hlavnom bratislavskom podnikateľskom centre dlho po streľbe.

Napätie s Bruselom sa rovnako zvýšilo. V Septembri sa EÚ vyhrážala, že pozastaví miliardy eur kvôli obavám o „právny štát“. (Podobné obavy sa vyparili, keď si Poľsko zvolilo liberálnu vládu pod vedením Donalda Tuska a Brusel pokračoval v aplikovaní podobných bezprecedentných opatreniach proti suverénnemu Maďarsku)

K ďalšiemu bodu vzplanutia došlo, keď Ukrajina oznámila, že nebude ďalej pokračovať v tranzite ruského plynu do Európy koncom roku 2024, čo je opatrenie devastačné pre susedné krajiny najmä štáty ako Slovensko. Bratislava a Budapešť pohrozili, že budú vetovať ďalšie kolo európskych sankcií proti Rusku a inštitucionálne rozhorčenie prišlo veľmi rýchlo.

Toto je pár faktorov, ktoré údajne vyvolali najnovšie protesty. Demonštrácie pokračujú sporadicky a vyvrcholili 24. Januára. Rečníci držali biele ruže, ktoré majú evokovať predošlú farebnú revolúciu. Vládny predstavitelia varovali pred štátnym prevratom a Fico sa doťahoval s opozičnými postavami ohľadom utajenej správy SIS a neverejného hlasovania.

Potom, kvôli konfliktom ohľadom osobných ambícií dvaja poslanci boli vylúčení z vládnucej koalície [Pozn. strany Hlas] zužujúc vládnu väčšinu a vedúci pozorovatelia špekulujú o páde Ficovej vlády. Niektorí na Západe vycítili režimovú zmenu.

Ospravedlňujem sa za odôvodnenie niektorých mimoriadne drobných detailov, ale je dôležité, aby sa ujasnila performatívna povaha týchto protestov, ktoré sú určené pre konzumentov západných médií.

Západné miešanie sa na Slovensku

Po prvé, korporátne médiá na Slovensku prinášajú správy, že protestujúci sú nahnevaní, lebo Fico ťahá Slovensko von z EÚ a NATO. Fico ani žiadna dôležitá vládna postava neobhajovala niečo také, v skutočnosti Fico povedal presný opak. Deutsche Welle citoval jedného protestujúceho, ktorý tvrdil: „ Bojím sa o svoju bezpečnosť odkedy Fico vyhral voľby.“ Šialená predstava, ktorá by v dnešnom Slovensku vyvolala silný medzinárodný tlak. (V kontraste s liberálnou vládou Donalda Tuska v Poľsku, ktorá dohliadala na excesy polície proti protestujúcim a dala zatknúť niekoľkých politických oponentov.)

Jeden uniknutý mail od organizátorov protestov vyjadril potrebu pre viac slovenských vlajok, než tých európskych, ukrajinských alebo amerických: napriek tomu západné médiá uverejňujú iba tie slovenské. Anglicky hovoriaci novinári všeobecne uvádzali počet 60 000 protestujúcich, čo bolo pravdepodobne prehnané. [Pozn. organizátori zmenili počet protestujúcich v Bratislave na 35 – 40 000].

Mimovládna organizácia „Mier Ukrajine“, ktorá je centrom týchto protestov zhmotnila a demonštrovala obdivuhodnú choreografiu a mediálny dosah.

Pro a proti vládne postavy sa doťahovali o to, koľko z protestujúcich boli Ukrajinci a iné národnosti a vláda prisľúbila takéto osoby deportovať. [Pozn. vláda nič také neprisľúbila. Deportovaný bol jeden Ukrajinec, ktorý sa mal podieľať na štátnom prevrate.]

Za zmienku stojí, že Fico rezignoval z postu premiéra v roku 2018 po masívnych protestoch kvôli vražde novinárskeho páru. Fico sľúbil, že tentokrát to bude iné. „Sme príliš ostrieľaný a skúsený, aby nám tu nejaké mimovládky, nejakí Ukrajinci a Gruzínska Národná Légia rozvracala štát,“ vyhlásil Fico. Minulý týždeň Slovensko zakázalo vstup gruzínskemu vodcovi a deviati ostatným tvrdiac, že zohrávajú úlohu v opozičných intrigách.

Špekulácie o európskom a americkom zapojení sa hemžia. Sektor mimovládnych organizácií na Slovensku je dobre vyvinutý a často vyvolávajú hnev Ficovej vlády. USAID – dlhé vozidlo pre farebné revolúcie, bolo medzi agentúrami, ktoré podliehali skúmaniu od konzervatívcov v posledných týždňoch.

Analýza Bidenovej éry amerických federálnych dotácií odhalila niekoľko slovenských príjemcov v mimovládnom sektore, ktoré mali promovať ideologické projekty:

  •  „pomôcť s propagáciou a ochranou ľudských práv LGBTQI+ osôb na Slovensku“
  • „vytvoriť podporujúce prostredie pre slovenské LGBTQI+ menšiny“ a
  • „podporiť diverzitu, prijatie a solidaritu s LGBTQI + osobami a ich rodinami na východnom Slovensku.“

Okrem toho, intenzívne protesty začali v čase, kedy Bidenova éra nechávala svoje finálne stopy na globálnych záležitostiach. Bolo by to šokujúci vývin, keby terajšia séria protestov nemala žiadnu spojitosť s Bidenovou zahraničnou politikou, ktorá určite cítila nutnosť „byť pôrodnou babicou pre túto vec“ slovami odchádzajúcej ministerky Victorie Nuland.

Tento autor si spomína na konferenčný hovor novinárov, ekonómov a politikov pred slovenskými parlamentnými voľbami v roku 2023, kde už bolo jasné, že Slováci odmietnu ekonomickú privatizáciu a vojenské avantúry predošlej vlády. „Bude to ťažké, ale [slovenskí voliči] tam môžu byť dovedení,“ tvrdil jeden z prítomných think – tank organizátorov. „Musia zistiť, prečo sú ich pohľady nesprávne.“ Všetko je to tak únavné. Link na článok TU: (https://europeanconservative.com/articles/essay/globalists-contempt-for-slovakias-voters/)

Americké zapojenie pokračuje

Na rozdiel od prevládajúcich názorov, nálepky sú na Slovensku náročné. Vlády sa často formovali a lámali a vládnuce koalície málokedy znášajú ideologické opisy. Sám Fico vzdoruje ľahkým kategorizáciám. Západné médiá ho často nazývajú „ľavicovým“, „ľavicovo – nacionálnym“ alebo ešte všadeprítomnou [pozn. nálepkou]  „krajne pravicovým“ avšak toto sú ľajdácke kategorizácie. Fico je populista a je symbolom modernej reality, v ktorej dichotómia „ ľavice – pravice“ poklesla na dôležitosti. Namiesto toho sa vedú kritické súboje medzi suverenistami a obhajcami medzinárodnej vlády. Fico, rovnako ako Trump, patrí do prvej kategórie.

Ďaleko za oceánom je teda ľahké si predstaviť neokonzervatívcov, ktorí budú zastávať tvrdú líniu proti Ficovej vláde. Slovensko, rovnako ako jej južný sused Maďarsko, sa odvážili namietať západnú snahu o predlžovanie vojny v susednej Ukrajine. Anglicky – hovoriace médiá vytvorili naratív kleptokratickej a nezápadnej spodnej vody.

Jastrabí republikánski senátori môžu podľa očakávaní zaslať Slovensko na úroveň „socialistických“ výtržníkov Venezuely.

Nezavrhujte ich tak ľahko. Slovensko je ten typ spojenca, ktorého by mala Amerika pestovať v druhej Trumpovej administratíve. V prvom rade ich vláda je pragmatická, nezaslepená ideológiou – v Trumpovskej terminológií, sú to ľudia s ktorými sa dá dohodnúť.

Ďalej, sú hlasným kritikom liberálneho európskeho presahu, koncept, ktorý zahŕňa americké vojenské výdavky čo súčasne obťažuje prezidenta Trumpa a jeho lokálnych európskych spojencov.

Nakoniec, Slovensko má koherentnú spoločnosť – pracovitú, prevažne katolícku, hrdú na svoju ťažko – zaslúženú nezávislosť a nevnímavú k medzinárodným mandátom na migráciu alebo sexuálnu politiku.  Je to zdravá a vnímavá demokracia opatrná ohľadom bezbrehého liberalizmu. Postavy s Trumpovom kabinete nemajú kázať tieto hodnoty doma zatiaľ čo zapredávajú spojenca ako toho v Bratislave.

Michael O´Shea pre American Spectator

Terézia Mičianiková